Štandard FCI
Publikácia originálu štandardu vo Francúzku dňa 13.3.2001
Štandard Pyrenejského horského psa (Chien de Montagne des Pyrénées) F.C.I. No. 137/02.04.2001/F
Pôvod: Francúzsko
Uplatnenie:
Pes na ochranu stád v horách
FCI: skupina 2- pinče, fúzače, molossy a švajčiarske salašnícke psi , sekcia: 2.2. molossy typu horských psov, bez pracovných skúšok
Krátko z historie:
Vyskytujú sa v Pyrenejách už od nepamäti , známymi sa stali v stredoveku a používali sa ako ochrancovia hradov. Jeho existencia bola zdokumentovaná už v 14. storočí v zmienke Gastóna Phoebusa. V 17. storočí sa používal ako spoločenský pes , poznal slávu na dvore Ludvíka XIV. Prvý podrobný popis tohoto psa pochádza z roku 1897 a je uvedený v knihe Hraběte z Bylandtu. O desať rokov neskôr vznikli prvé kluby tejto rasy, v roku 1923 spolok ,,Reunión des Amateurs de Chiens Pyrénees,, z iniciatívy M. Bernarda Sénac-Lagrange, ktorý tiež zaregistroval i oficiálny štandard v S.C.C. Súčastný štandard je veľmi podobný štandardu vytvorenému v roku 1923 iba sa upresnil.
Obecný vzhľad:
Veľký pes , pôsobivý so silnou kostrou, avšak s istou eleganciou.
Dôležité proporcie:
Maximálna šírka lebky zodpovedá jej dĺžke.
Nos je kratší ako lebka.
Dĺžka tela od ramena až po zadok primerane ľahko presahuje výšku psa v kohútiku.
Výška hrudníka je totožná až ľahko kratšia ako polovica výšky v kohútiku.
Povaha , charakter:
Pes sa používal na ochranu stád pred útokmi nepriateľov .Jedinci sa hodnotili podľa ich obranných dispozícií a využiteľnosti u stád. Hlavné prednosti , ktoré z toho vyplývajú sú sila a vitalita, rovnako ako prítulnosť a oddanosť tým, ktorých chráni. Tento strážny pes je do istej miery samostatný s vlastnou iniciatívou, čo vyžaduje, aby ho majiteľ vhodným autoritatívnym spôsobom usmerňoval.
Hlava:
Nemá byť príliš veľká v porovnaní s postavou psa. Strany hlavy majú byť viac menej ploché.
1. Oblasť lebky:
Lebka: Maximálna šírka lebky zodpovedá jej dĺžke, lebka je ľahko klenutá. Týlný výstupok musí byť znateľný, čo dáva lebke gotický výraz v zadnej časti. Klenutia nad obočím nemajú byť vidieť. Ryha medzi očami je sotva znateľná pri dotyku.
Čelný sklon: Musí byť len mierne sa zvažujúci.
2. Oblasť tvárová
Nosná huba: je celá čierna
Nos: je široký , mierne kratší ako lebka . Z pohľadu zhora má tvar V s oddelenou špičkou. Nos musí byť celý pod očami bez zníženia.
Pysky: Mierne visia, musia presne zakrývať vnútornú dolnú čeľusť. Sú čierne alebo tmavo čierno tónované rovnako ako horné podnebie.
Čeľuste a zuby: Chrup musí byť kompletný , zuby biele a zdravé.
Skus musí byť nožnicový (horné rezáky sú pred dolnými rezákmi bez straty kontaktu)./tzv. Tesný nožnicový skus. Kliešťový skus ,rovnako ako prípad, kedy sa horné rezáky odkláňajú smerom dopredu, sú povolené odchýlky.
Oči: Musia byť skôr malé, mandľového tvaru , ľahko šikmé, s inteligentným , a premýšľavým výrazom a farby gaštanovo jantárové. Viečka nesmú byť voľné , viečka sú čierno lemované okolo očí. Celkový pohľad je nežný a zasnený.
Uši: Nachádzajú sa v rovnakej výške ako oči , sú skôr menšie , trojuholníkového tvaru , musia byť na špičke zaoblené a volne položené na oboch stranách hlavy. Keď je pes v strehu mali by byť mierne zdvihnuté.
Krk: Silný, viac kratší s mierne vyvinutým lalokom.
Telo:
Dĺžka tela od ramien až k zadku je mierne dlhšia než výška psa v kohútiku.
1. Horná časť (zadok): Musí byť pevný.
Kohútik: priestranný
Chrbát: je pevný, správnej dĺžky
Bedrá: strednej dĺžky
Zadok: Mierne zvažujúci s viac klenutými bedrami.
Slabiny: mierne klesajúce
2. Hrudník: Nie príliš nízko posadený , ale široký a hlboký. Dosahuje po úroveň kolien , ale nie nižšie, jeho výška zodpovedá alebo je menšia ako polovica výšky psa v kohútiku. Rebrá sú ľahko zaguľatené. Vzdialenosť hrudnej kosti od zeme je minimálne totožná s polovicou výšky psa v kohútiku.
Chvost: Dĺžka voľného chvosta musí byť najmenej k bodu pod kolenami. Chvost je dlhý a bohato osrstený. V kľude by mal byť koniec dolu, najlepšie v tvare háčika. V strehu by mal byť nad chrbtom v tvare , ktorý pyrenejský horalovia nazývajú kolo.
Končatiny:
1. Predné končatiny: sú rovné , zvislé a silné.
Ramená: musia byť primerane zošikmené
Lakeť: svalnatý a strednej dĺžky.
Predlaktie: Rovné, silné a s osrstením.
Zápästie: Zápästná poduška musí byť predĺžením predlaktia.
Záprstie: ľahko sklonené.
Labky : Nesmú byť veľmi dlhé , musia byť vždy kompaktné s prstami mierne klenutými.
2. Zadné končatiny: sú väčšie a chlpatejšie ako predné. Z pohľadu zozadu sú rovné
zvislé k zemi.
Stehná: musia byť svalnaté ,silné, primerane dlhé a primerane skosené.
Kolená: stredne zaoblené a v súlade s osou tela.
Končatiny: strednej dĺžky , silné.
Päty: Dlhé, suché a stredne ohnuté.
Lapky: Nie príliš dlhé , kompaktné s prstami mierne klenutými.
Paspárky: Každá zadná končatina musí mať dokonale tvarované dvojité paspárky, úplne vyvinuté / s obomi kosťami /
Predné končatiny niekedy mávajú jednoduché alebo dvojité paspárky.
Chôdza- pohyb: Pohyb psa , bez ohľadu na jeho veľkosť , musí byť ľahký , voľný bez náznakov neohrabanosti , teda veľmi elegantný.
Krok je skôr široký , ako rýchly a krátky. Jeho uhlenie končatín mu musí umožniť pevnú a vytrvalú chôdzu.
Koža: Silná a pružná, bežne sú na nej pigmentové škvrny po celom tele.
Srsť: Musí byť hustá, rovná, veľmi dlhá a pružná. Na chvoste a na krku sú chlpy dlhšie a ľahko zvlnené. Zadná strana stehien musí mať vlnitú podsadu z jemnejšej a huňatejšej srsti.
Podsada je rovnako hustá.
Farba: Srsť musí mať farbu bielu alebo bielu so šedými škvrnami (ako jazvec), svetlo hnedými , vlčími alebo pomarančovými umiestnenými na hlave , ušiach a koreni chvosta. Znaky jazvečieho odtieňa sú uprednostňované. Niektorí psi majú znaky i na tele.
Výška: Psi = 70 až 80 cm v kohútiku, Suky = 65 až 75 cm
U dokonale proporčne vyvážených exemplárov sa toleruje, pokiaľ presiahnú maximálnu výšku o dva centimetre.
Chyby:
Všetky odchýlky od vyššie uvedeného popisu sú považované za chybu, ktorá bude penalizovaná v závislosti na jej závažnosti.
Celkový vzhľad: Ťažký, nevzhľadný . Pes tlstý, bez energie a lymfatický.
Hlava: Hlava ťažká, obdĺžníkového tvaru.
Lebka veľmi široká a čelo vypuklé.
Čelný sklon veľmi vyvinutý alebo neexistujúci
Pysky visiace dolu v tvare konského pysku.
Pigmentácia nedostatočná na nosnej hube, na hranici pyskov.
Oči: Guľaté, svetlé, utopené či vypúlené, dosť veľké či malé, príliš blízko alebo ďaleko. Tretie viečko viditeľné. Tvrdý, zlý výraz.
Uši: Široké, veľké, ako krídla, preložené. Uši sú príliš hore či vzadu.
Krk: Dlhý / slabý, moc dlhý alebo naopak príliš krátky, vyvolávajúci dojem, že hlava je bez krku. Lalok veľmi viditeľný.
Telo: Chrbát previsnutý alebo vyhnutý ( kaprí ). Brucho vychrtlé či poklesnuté.
Hruď: príliš široká alebo príliš úzka. Strany ploché alebo naopak podobajúce sa tunelu.
Chvost: Málo hustý alebo špatne držaný, veľmi krátky alebo príliš dlhý bez zástavy, ktorý sa nezvinie do kruhu, keď je zviera v akcii alebo je neustále stočený do kruhu, aj keď je pes v pokoji.
Predné končatiny:
Končatiny krivé či do O. Uhol lopatko-ramenný je príliš otvorený.
Zadné končatiny:
Krivé či do O. Podkolenie rovné.
Nohy: Dlhé a ploché.
Srsť: krátka a kučeravá, hodvábna alebo jemná, chybujúca podsada.
Vady vylučujúce.
Farba: Iné farby ako je uvedené v štandarde.
Nosná huba: Inej farby ako čierna.
Čeľuste: Podkus, predkus alebo akékoľvek iné zmeny čeľustí.
Oči: Šupinaté, strupatá viečka, žlté oči.
Paspárky: Chybujúce alebo jednoduché či nevyvinuté dvojité paspárky na zadných končatinách.
Výška: mimo stanovených omedzení
Poznámka: Psi musia mať varlata normálnej veľkosti , úplne zostúpené v miešku.
